Keď mama nemôže spať,
premáva z izby do izby
s mätovým vankúšom.
Dnes, o tretej v noci, ma prekvapila:
otvorila mi okno,
prikryla ma dekou,
zložila na chvíľu hlavu
na mojej novej karimatke.
A potom odišla. Ako závan
mäty, bez slova.
Ešte som namietla, že ma budí.
Teraz ja nemôžem zaspať;
do rána sa modlím,
aby neodchádzala..
Ach, zostaň, mami. Navždy. Navždy. Navždy.
Zostaň, kým sneží.
Zostaň, kým svieti Slnko.
A potom ešte v daždi.
Veď Teba nie je nikdy dosť.
Zostaň, vnúčatám pre radosť.
Hoc ako hosť,
z neba požičaný.
Mami!