reklama

Oči sú darom, ktorým nechcem plytvať

Chcela by som každý deň niečím obohatiť, doplniť svoj pohľad na svet, a možno aj zdokonaliť svoj spôsob pozorovania. Inšpiráciu hľadám v živote toho, kto ma najviac nadchol.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Oči sú darom, ktorým nechcem plytvať

Chodím si po svete s mentálnou mapou môjho okolia, ktorá je veľmi
nepresná, ale predsa sa na ňu tak spolieham, že často ani veľmi
nepozorujem svet navôkol, vnímam ho po pamäti, ako dobre známu kulisu.
Unikajú mi nielen zmeny, ktoré by Sherlock Holmes možno pokladal za
kľúčové, ale aj veľa krásy – pokiaľ mi vyložene neudrie do očí, a
nezameriam sa na jej prijímanie, priam vstrebávanie. Nehovoriac o
tom, že mi unikajú veci, ktoré nie sú očiam priamo dostupné; zabúdam, že ten
svet je vovnútri nesmierne zložitý a dômyselný. Všímam si oveľa viac
to, čo už poznám, a čomu trochu, aspoň nepatrne, rozumiem. Navyše aj
moje optické pomôcky (okuliare, lupa, ďalekohľad) majú vplyv na to, čo ma upúta.
Ľudské tváre, stromy, kvety, vtáčatá a obloha ma zaujímajú najviac.
Sídliskové kulisy, chodníky a parkoviská neobľubujem, a sledujem ich
asi natoľko, aby ma nezrazilo auto. Teší ma pohľad z obloka na 6.
poschodí, ktorý je ohraničený rámom; vidím oblaky i pekné farebné paneláky v diali, beláskavú oblohu a kúsok lipy. Keď sa trochu nakloním, vidím veci, ktoré by som radšej nevidela, a pred ktorými „zatváram oči“. Nekonečné kolóny áut a
autobusov, preveľa reklamných pútačov, postavičky bezdomovcov, ktorí nemajú ani svoje okno. Tých už trochu poznám, na rozdiel od ľudí, ktorí vystupujú z autobusov, vždy nových a nových. Ako ma poteší, keď medzi nimi zbadám známu postavu, napríklad moju mamu! Pohľad na komíny Slovnafu, a čierne kúdole, ktoré sa rozplývajú na obzore, nelahodí môjmu oku, a nestrácam čas ich pozorovaním, hoci si uvedomujem, že je to jedna z konštánt v mojej mentálnej mape. Mapa sa časom mení - záhrady bolinahradené parkoviskami, paneláky rastú ako huby v skleníkoch. Keď
môžem, pristavím sa pohľadom v záhradke pred vchodom, kde suseda pestuje žlté ruže, a z machu vykúkajú dáke modré kvietky. Olivovník a borovice za cestou „hltám očami“ skoro ako duchovný pokrm z ruky Stvoriteľa, a občas si k nim privoniam. (Nádherná vôňa mi pomáha prekonať skeptické chvíľky.) Veľmi rada si dôkladne obzerám neďaleké štrkovisko,(akoby priezračnosť jazernej vody mohla prispieť k obnove mysle), sledujem vtáčie kŕdle, rôzne odtiene okolitej zelene, i kolísavý pohyb trstín. Pocity z tejto (naoko
neusporiadanej) krásy neviem preniesť na papier, tak ako by som nevedela opísať farbu nevidiacemu. Sama som neraz ako slepá, napr. voči kráse ľudských tvárí, na ktoré sa ledva pozriem, možno aj z ostychu. (Asi to trochu patrí k anonymite mesta, ľudia v autobuse sa tvária, akoby nemali nič spoločné, a nadväzovať očný kontakt je priam neslušné. (Keby však na pár hodín uviazol v snehu, možno by tam vzniklo pár priateľstiev.) Možno by sme si v MHD dychtivo všímali neznámych, ktorých tu nečakane stretneme, možno len raz, keby sa cestujúci zvykli pozdraviť, predstaviť...Možno nie.) Nevšímavosť asi patrí k nepísaným pravidlám v živote obyvateľov mesta. Česť výnimkám. (Ktosi raz rozdával na trhu ľalie, a pritom spieval o Božej láske. Myslím, že na chvíľu prelomil tú všeobecnú nevšímavosť, a vyvolal istý šok, ako to často robil ktosi iný, koho denne hľadám.)
Rada kreslím tváre detí, také premenlivé a milé. Kreslenie mi umožňuje
pozorovať ľudí odôvodnene, sústredene, bez porušovania nepísaných pravidiel (t.j. „ očumovania“). Viem, že sú rôzne druhy pozorovania, inak sa pozerá umelec, inak detektív,
astronóm, botanik. V škole som si skúšala sociologické pozorovanie, ktoré je
cielené, systematické, spojené s počúvaním a rozmýšľaním.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže mojim životným vzorom sa stal Ježiš (po dlhom hľadaní), kladiem si otázku, na čo sa zameriaval on, a či aj jeho pozornosť bola taká výberová. Žil ako my, prijal podstatnú časť našej ľudskej ohraničenosti, a tak predpokladám, že si
neuvedomoval všetko naraz, že sa tiež otáčal, keď si chcel obzrieť
rozkvitnutý strom za chrbtom. (No možno nemusel.) Na druhej strane,
píše sa, že videl ľuďom do srdca,
predvídal, čo sa stane. A pri pohľade na prírodu vnímal čosi, čo ja dlho nie - Otcovu láskyplnú starostlivosť o živé bytosti. (Pozrite vtáky nebeské, ani nesejú ani nežnú a váš Otec nebeský ich živí.) Kto by zazrel v zdivelom stáde prasiat to, čo on? Nemám šancu vidieť svet jeho očami…a predsa, sľúbil nám svojho Ducha, asi by bol rád, keby som sa aspoň hľadala nové pohľady. Môžem si pýtať jeho dary, a doplniť svoj spôsob pozorovania, ktorý je, priznám sa, dosť náhodný, a nie je spätý so žiadnou profesiou. (Ako asi vidí prírodu oduševnený prekladateľ? Možno mu prichádzajú na um latinské názvy rastlín. Alebo sa usmieva nad tým, koľko slov ľudia vymysleli pre ten istý strom ?) Najbližšia mi bola rola sociálneho pracovníka, s ktorou som sa načas zžila. Naďalej mám sklon všímať si deti v ohrození, ktoré sa však dotýkajú skôr môjho srdca. Žijeme v 21. storočí, vo svete, ktorý je tak plný nových technologií, že pohľad dieťaťa je zameraný úplne inak, než bol detský pohľad pred storočím. Aj možnosti ohrozenia sa trochu zmenili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ježiš žil pred dvetisíc rokmi, a vo svojich podobenstvách hovoril rečou blízkou ľuďom navôkol, napr. pastierom, (hoci jeho metafory sú nadčasové.) Mnohým detailom rozumeli najlepšie rybári a roľníci. (Keby sa, čisto teoreticky, narodil dnes, asi by používal iné podobenstvá, a možno by sa narodil na nejakej počmáranej zastávke.) Verím, že jeho narodenie bolo neopakovateľné a vopred načasované, ako aj jeho poprava. No z jeho slov mi vyplýva, že i dnes môžem vyjadriť svoj postoj voči nemu; v postoji k zraniteľným a slabým, i voči deťom: „Kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.“ Hlbšie pochopenie tejto vety by mohlo zmeniť moje nazeranie i spôsob pozorovania detí, napr. detí ulice. ( Možno v dnešnom svete by Ježiš používal jazyk IT odborníkov, ktorému by deti asi rozumeli viac, než slovám o ovečkách, či dokonca levoch, ktoré niektoré videli len na fotke.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeho pohľad na svet bol nesebecký, komentoval ľudské správanie nezištne a láskyplne, bez ohovárania, či odsudzovania. Neriešil otázky a starosti, ktoré pohlcujú obrovskú časť mojej pozornosti. (A nikdy si medzi ľuďmi nehľadal svoju „lepšiu polovičku“. ) Tak by som ocenila jeho pomoc, nielen vtedy, keď hľadám pravé slová, ale aj pri pohľade na veci. Nikdy sa nepriblížim pohľadu „revolucionára“ tak výnimočného ako on. Neriešil vnútorné zranenia, nedusil v sebe horkosť, a nespomínam si, že by sa bál - až do chvíle v Getsemane, keď sa chystal zniesť trest za iných, a zakúsiť úplnu samotu.

Veľmi sa hneval na peňazomencov v chráme, ktorí si z neho spravili obchod - ja by som sa nad tým sotva pozastavila. (Možno by to naštvalo kostolníka, ale neviem, či z rovnakých dôvodov. Ježišovi veľmi záležalo na tom, aby si ľudia ctili jeho Otca, a neúcta ho rozčúlila.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jasne videl, vnímal pokrytectvo - Herodesa nazval líškou, odpúšťal vyznaný hriech, poukazoval na popieraný. Mne musí pokrytectvo veľmi udrieť do očí, aby som si ho všimla. Často zatváram oči aj ústa nad tým, v čom sama robím chyby...napríklad uprednostňovaním istých ľudí. V snahe „nesúdiť“ sa snažím nevidieť, nepozorovať.

Všimnúť si, odhaliť a láskyplne pomôcť inému zbadať a zanechať zlý postoj si žiada odvahu.

Občas ma pobúri, keď sa dakto snaží otvárať iným oči, vraviac pravdu bez lásky.

Keď stretnem ľudí, ktorí očividne veria, že každý má pod Slnkom rovnako vzácne miesto, priam dychtivo počúvam ich rady, či kritiku. Neraz sú to ľudia, ktorí prežili niečo ťažké. Napríklad kamarátka, ktorá veľa rokov navštevuje skupiny anonymných alkoholikov, a pritom sama vedie jedno nemocničné oddelenie i výskum.

Nikdy som si nevšimla v jej správaní povýšenosť. Keď sa chystá na nejaké skvelé podujatie, často zaplatí pobyt aj niekomu inému, napr. kamarátom „z mokrej štvrte“. Keď mi je ťažko, a potrebujem viac nádeje, zazvoním u nej.

Jej skromnosť je prirodzená, má skúsenosť s vlastnou slabosťou. I s pomocou. 

Občas cítim, že púha snaha o pokoru otvára moju myseľ a zbystruje vnútorný zrak. Hlad po uznaní neraz skresľuje môj obzor, ovplyvňuje moje zameranie bez toho, aby som si to uvedomila. Aj v tomto bol/je Ježiš zarážajúco iný... paradoxne pokorný (výraz Philipa.Yanceyho.) Bol si vedomý svojej hodnoty, ale korunovácii sa vyhol. Na kríži nemyslel na to, ako ho hnusne ponížili, ale na to, aby im bolo odpustené...

 Sľúbil, že zošle svojho Ducha, ktorý nás bude učiť ... a v tom je nádej. Ježišovo pozorovanie nebolo skreslené pochybnosťami, beznádejou, túžbami tela, či neriešiteľnými otázkami. Z jeho jedinečnosti usudzujem (dnes už verím), že bol božský i ľudský zároveň, a to sa odrážalo i v tom, ako videl okolitý svet. Vedel ľahko prepájať duchovný svet s vonkajším, videl skryté súvislosti. Ak vezmem vážne prísľub Ducha a dám mu priestor, azda obohatí môj pohľad o duchovný rozmer. Môžem v prípade potreby vidieť do nejasnej situácie, môžem dúfať, že dostanem „slovo poznania“, určite však nebudem vidieť vecí zo všetkých strán, či uhlov pohľadu. Netuším, do akej miery boli Ježišove pozorovania obmedzené jeho ľudskosťou. Hoci ja nebudem nikdy „vidieť za roh“ ako on, môžem rozvíjať svoje pozorovacie schopnosti. (Aký zázrak, že nejaké mám!) V nádeji, že som bytosť nedokončená, môžem prosiť toho, kto ma nekonečne presahuje, aby ma učil vidieť veci už dnes inak ako včera.

Uvažujem, či môže Ježišov pohľad na svet inšpirovať a potešiť skeptika, či ateistu.

Dúfam, že áno. (Ak sa mu zmienené meno vopred nespojí so zištnou náboženskou propagandou, alebo predstavou nátlaku, ktorý možno zažil od ľudí, hoci postava na kríži si určite vieru nevynucovala.) Napríklad nezištnosťou. Je nezvyčajné vidieť učiteľa, ktorý sa láskyplne díva na mesto, kde má byť popravený, a plače nad (presne predvídaným) nešťastným osudom – nie však svojím, ale obyvateľov toho mesta

– Jeruzalema. Je nezvyčajné prosiť o odpustenie pre tých, ktorí si pre teba/vás chystajú klinec, no nie? 

Naďa Mitanová

Naďa Mitanová

Bloger 
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Rada píšem o nenápadných ľuďoch a skrytej kráse. Pracovala som najmä s deťmi a so slovom, teraz prekladám. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu