Breza ako samozrejmosť

(Kratučká úvaha o jednom "obyčajnom" strome.)

15 minút denne robiť veci nové, ťažké, nečakané...

Raun Kaufman, človek, ktorý sa s pomocou milujúcej rodiny vymanil z pút autizmu, napísal:  Rozhodne som mal v živote niekoľko príležitostí, keď som sa rozhodol neusilovať sa o niečo, mysliac si, že "to je…

Dieťa ulice. Ako sme s deťmi hľadali pomoc(2.časť)

Listujem v spomienkach, akoby to boli fotky.Nemám fotografickú pamäť a pamätám si najmä veci, ktoré sú uložené kdesi hlbšie – asi v srdci. Niektoré z nich sú akoby zahalené hmlou, ale keď po nich siahnem, vynárajú…

Dieťa ulice. Výprava do Domu na pol ceste (1.časť)

Z textu: Očarene komentoval cestu vlakom, všeličo ho prekvapovalo...Vo vlaku bol naposledy ako malý chlapec, cestujúci do tábora. Kravu na lúke videl prvýkrát. 

Nový začiatok

Svedectvo zo sna (O hľadaní cesty zo závislosti a jednom povzbudivom snovom zážitku.)

Vŕba pre deti

Malá morská uspávanka

Z jedného letného denníka

O pozabudnutom dare modlitby

Chcela by som mať viac očí

Odkrývam rozsah svojej nevedomosti - o kvetoch

Ako sa cíti orgovánový krík? A prečo vlastne vonia? A prečo je mi tá vôňa taká príjemná? Pripadám si trochu akoby som spadla z Mesiaca; do sveta, ktorý je čudesne krásny.                                   ..........…

Radosť z reči

Rozprávame sa, odmalička, prirodzene, niekedy dokonca znudene. Ak našu schopnosť komunikovať prostredníctvom reči nič neohrozí, zriedka nám pripadá záhadná.

Hľadanie pastiera

Nikto ma nebude súriť do hľadania človeka v Južnej Amerike. Tak, ako ma nik nepobáda hľadať kamarátku, ktorá sa vrátila z väzenia. O iniciatíve v priateľstve.

Pozdrav pokoja

  O geste podania ruky, bozku pokoja, a o tom, za čo boli istí ľudia ochotní zomrieť. Ako vysvetliť tú dejinnú záhadu? 

Veľké a malé

Ožívanie

Môj nočný život

Nechcem sa báť vlastných slov

Uvažujem, čo môžem urobiť, aby sa nezmyselná smrť dvoch mladých ľudí stala mementom a výzvou aj pre mňa, v mojom osobnom živote. Sú v mojom okolí nejaké „kauzy“, ktoré môžem odhaliť? 

Tušenie úsmevu

  Keď som bola mladšia, mala som jednu obľúbenú zábavku. Vytvárala som si v mysli „pokladnicu úsmevov“. Keď mi bolo neveselo, vyvolala som si v pamäti usmiatu tvár niekoho z mojich známych.

Chodíme spolu

/Z obdobia, keď pre mňa chôdza nebola samozrejmosťou./

Bádateľom „na vlastnú päsť“

Na svete je veľa „bádateľov“, o ktorých nikto nevie. Či už sedia pri pokladni, stoja pri sporáku, alebo pri mikroskope. Prečo sa vzdávať túžby po bádaní, a závisieť od okolností a pracovných ponúk?